Dubnický folklórny festival

Ak program Lúčnica a jej deti 2003 dal troch zakladajúcich Všetečníkov dohromady (viď O nás), tak Dubnický folklórny festival 2007 naštartoval ich súborovú kariéru. Nebyť tohto festivalu, asi by po dvoch vystúpeniach v roku 2004 zanikli. Lenže osud mal s nimi iné plány. Ako to teda bolo ?

Keď sa Maroš Červenák v roku 2007 vrátil z pobytu v Írsku, rozhodol sa dať 3-členný, čisto mužský folklórny súbor opäť dohromady. A tak zatelefonoval do Dubnice organizátorom Súťaže o Cenu Mikuláša Senku. Keď do telefónu diktoval počet členov folklórneho „súboru“, musel číslovku „traja“ viackrát zopakovať. Organizátorka mala pocit, že zle rozumela. Niet sa čomu čudovať, folklórny súbor s tromi členmi, iba mužskými, bol a asi ešte stále je svetovou raritou. Záludnou však bola posledná otázka od organizátorky. Keď v telefóne zaznelo „A ako sa váš súbor volá?“, Maroš sa na chvíľu odmlčal a po približne 10-ich sekundách odpovedal protiotázkou „Môžem zavolať zajtra?“ . Ten večer sme strávili vymýšľaním názvu súboru. Termín bol do zajtra. Alternatív bolo neúrekom, ale nakoniec zvíťazil názov  „Všetečníci“, teda aspoň u väčšiny zakladajúcich členov. Zakladateľ Všete, ktorý bol proti tomuto názvu od samého začiatku, bol neúprosne prehlasovaný v pomere 2:1. Druhý deň boli „Všetečníci“ oficiálne zaregistrovaní ako účastníci súťaže (v skene pôvodnej brožúry nás môžete nájsť).

Organizátori ešte chceli, aby sa tento mladý trojčlenný súbor bez ľudovej hudby zúčastnil sprievodu, ale to sa im našťastie podarilo vyhovoriť. A ostatné je už história. S tancom Zbojnícka legenda sme sa umiestnili na prvom mieste, spolu so súborom Gymnik. Prvýkrát v histórii boli udelené dve prvé miesta. Na outsiderov s počítačovou MIDI hudbou celkom úspech. Ale na začiatok to bohato stačilo. Ľudia nás videli a začali nás pozývať na vystúpenia. A tak vznikol tlak na ďalšie a ďalšie čísla (viď Stančiho chata) … koleso sa pomaly, ale isto začalo roztáčať. Ešte malá poznámka k súťaži. Asi 3 mesiace po jej skončení prišiel na Marošovu adresu balík s upomienkovými predmetmi. Perá, prívesky, poháre, každé v počte 30 kusov. Niekto z organizátorov považoval 3-členný súbor očividne za chybu.

Nasledujúci fotoalbum sme skombinovali aj s historickými fotografiami zo „Stančiho chaty“, kde sme boli o pol roka neskôr tvoriť druhý tanec v našej histórii – Na panské! O mesiac neskôr sme s ním totiž mali vystupovať v Prievidzi, kde od nás usporiadatelia chceli už neskutočných 30 minút programu!

fotografie: rôzni autori