Spevácka zložka
Krátko po uvedení programu „17. storočie 17:00“ v roku 2021 sme sa rozhodli, že spevácka skupina bude stálou súčasťou nášho zoskupenia. Je to zložka na ktorú sme patrične hrdí, ale o tom je zbytočné hovoriť, to treba počuť.
Adriana Jarolínová
vedúca
Pochádza z veľkej rodiny kde spievajú všetci. Otec, mama, súrodenci, strýko, pes večer na mesiac, kanárik v klietke a keď sa im pustí vzduchovací kompresor, tak aj rybičky v akváriu. Je veľmi ukecaná, rozpráva rýchlo, energicky, rada používa skratky. Na otázku kde všade spievala nám odpovedala (citujeme): „DFS, FS, FS, FS, FS, ŽSS a ŽSS“. Aby sme to vysvetlili. To prvé DFS je detský folklórny súbor Čečinka, tie štyri FS sú folklórne súbory Bezanka, Lipa, Devín, Gymnik a tie posledné dve ŽSS sú ženské spevácke skupiny Lúčnica a SĽUK. Aďka obľubuje ázijskú kuchyňu a japonské záchody. Pre svoju zodpovednosť, húževnatosť a priamočiarosť sa obvykle všade kam príde stane do pol roka vedúcou. U nás tomu nebolo inak. Stačil jeden nácvik a mali sme vedúcu. Novú. Miluje dobrú knihu, suché víno, svoju rodinu. Nemá rada zlú knihu, vlhké víno a akúkoľvek inú rodinu.
Ivana Bohdalová
spevácko-právne eso
Je bývalou majsterkou SR v modernej gymnastike, čo je zjavné najmä vo chvíli keď jej niečo hodíte. Nielenže to chytí, ale ešte predtým stihne spraviť kotúľ a roznožku. V speve to nemala ľahké. Jej prvé sólo bolo v azerbajdžančine, druhé v pobrežieslonovinčine a až tretie v jej milovanej somálčine. Spolupracovala s amatérskymi telesami, čo ju stálo veľa námahy, ale aj s profi telesami, čo ju stálo veľa peňazí. Na speve ju najviac bavia fúzie t.j. miešanie hudobných štýlov. Má rada tiež hudobnú difúziu a transfúziu. Spievala aj pre anglickú kráľovnú. Priamo do očí jej zanôtila „Dzivočko ty šumná“ čo kráľovnú tak dojalo, že si musela utierať slzy žezlom. Vyštudovala etnomuzikológiu a právo. Je známa zastupovaním drobných ľudových muzikantov voči veľkým korporátnym spoločnostiam. Preslávil ju proces Strýko Ondrík vs. SONY a Teta Grajciarovie vs. Spotify. Je hrdá Petržalčanka. Petržalku miluje. Dokonca až tak, že o nej napísala diplomovú prácu s názvom „Kam sa pozrieš všade samý bordel“.
Pavlína Pavlusíková
V-spevula
Dievča z Horného Vadičova. (pozn. Vadičov má slangový názov Vajčov) Spievala v detskej speváckej skupine Vajčovky, na ktorej názov je veľmi citlivá, preto keď zabudnete povedať mäkčeň, očakávajte facku. Do 15 rokov nenávidela ružovú farbu. Netuší prečo, ružová jej nič zlé neurobila. K svojim dlhým vlasom prechováva silné puto, preto sa asi nikdy nedá ostrihať. A už vôbec nie ružovými nožnicami. Zbožňuje vešať prádlo, keď je krásny slnečný deň a na vedľajšom balkóne fajčia susedia. Nemá rada párne čísla a z nepárnych veľmi nemusí 173-ku. Tiež nevie prečo. Už po príchode z pôrodnice (po vlastných) počúvala piesne z vadičovskej doliny. Na CD (ktoré si sama pustila). Vyštudovala konzervatórium v Žiline a rok bola na stážach v konzervárňach Sládkovičovo. V súčasnosti študuje na Filozofickej fakulte v Bratislave odbor muzikológie a toxikológie. Titul Bc. už má, teraz mieri na titul Mgr., ktorý by si rada písala pred menom. A tým zďaleka nekončí. Ako povedala, bezpečne sa bude cítiť až keď bude mať titul aj za menom. Chce byť chránená z oboch strán.
Paulína Šolcová
U-spevula
Vo všetkých umeleckých kolektívoch bola vždy najmladšia. ZUŠ, Technik, Všetečníci. Je veľký bojko. Bojí sa psov, mačiek, mladších ľudí a kengúr. Jediné miesto kde sa nebojí je javisko. Čím viac ľudí, tým menší strach cíti. Vystupovanie je pre ňu skupinová terapia. Je rodená Bratislavčanka, hrdá na to že nemá bratislavský prízvuk. Takmer celé štúdium spevu (8 rokov) odmietala spievať hocičo iné okrem ľudových piesní. A potom jej v ôsmom ročníku omylom pustili ABBA-u … Dodnes je jej ľúto tých stratených rokov.
